Návrh rozpočtu EÚ: nové ťažiská financovania a úloha Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť

Európska komisia navrhuje, aby nový sedemročný finančný rámec dosiahol takmer 2 bilióny € (t. j. 2 000 miliárd €) na obdobie rokov 2028 – 2034. Hoci nominálne ide o približne 60% navýšenie než vo vlaňajšom balíku, po započítaní inflácie a splátok úveru z Fondu obnovy sa celkový rozpočet zvýši len symbolicky: zo 1,05 % na 1,15 % hrubého národného dôchodku EÚ. Z týchto peňazí sa zároveň vyčlení 234,3 miliardy € na nový Európsky fond konkurencieschopnosti (ECF), ktorý zlučuje štrnásť doterajších programov pre vedu, inovácie, obranu a digitálne technológie pod jednotný systém pravidiel tzv. „Single Rulebook“.

Kto dostane menej a  kto viac?

Najväčšou novinkou je radikálne preskupenie priorít, ktoré vyplýva z bezpečnostného otrasu po ruskej invázii na Ukrajinu a z tlaku globálnej technologickej súťaže. To Komisiu núti presunúť ťažisko rozpočtu na obranu, energetickú odolnosť a strategickú autonómiu EÚ. Zároveň správy Maria Draghiho a Enrica Letta ukázali, že roztrieštené programy brzdia produktivitu, takže Komisia spája financovanie do menšieho počtu nástrojov, aby sa zjednodušili pravidlá a urýchlila cestu od výskumu k výrobe. Z balíka určeného štátom klesá váha klasickej Kohéznej politiky a Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP).

1. Kohézna politika je medzi porazenými

• Podľa návrhu rozpočtu sú kohézne fondy nižšie a podpora farmárov sa zníži v praxi o približne 30%.

• Len 218 miliárd € ide v celej EÚ do podpory menej rozvinutých regiónov (špecifická časť kohéznych fondov), čo je výrazne menej oproti predchádzajúcemu obdobiu.

Tento pokles je odzrkadlením strategického presunu peňazí do oblastí považovaných za tzv. „nové verejné európske statky“ (New European Public Goods).

2. Presun peňazí do „nových priorít“

• Peniaze idú hlavne do obrany, digitalizácie, čistých priemyselných riešení a globálnej konkurencieschopnosti – tieto oblasti majú vyššiu váhu než tradičné investície do ciest, kanalizácií či školstva.

Čo to znamená pre Slovensko?

Slovensko doteraz smerovalo značné percento fondov na základnú infraštruktúru = do ciest, vodovodov, kanalizácií či škôl. Ak sa potvrdí súčasný návrh, národná alokácia na základnú infraštruktúru sa pravdepodobne zmenší. Naviac, čerpanie sa po novom bude riadiť míľnikmi a výkonnostnými cieľmi, podobne ako Plán obnovy. Fondy teda nebudú „doplňovať rozpočet“, ale financovať investície previazané na míľniky.

Aby si Slovensko udržalo aspoň súčasnú úroveň podpory, bude musieť:

1. Zvýšiť prípravu strategických projektov v digitálnej ekonomike, obrane, energetike či biotechnológiách – inak zdroje „odtečú“ tam, kde budú projekty lepšie pripravené.

2. Odstrihnúť "eurofondy" od národných povinností: nové pravidlá obmedzujú nahrádzanie vlastných rozpočtových investícií peniazmi EÚ.

3. Zapojenie regiónov a biznisu – proces nesmie prebiehať „od stola“, ale v otvorenom dialógu, inak hrozí, že fondy nebudú reflektovať reálne potreby.

Ktoré programy zaniknú a ktoré idú do popredia?

Rušia sa samostatné programy:

• program LIFE pre ochranu prírody,

• Digital Europe,

• InvestEU,

• Európsky obranný fond,

• CEF‑Digital,

• EU4Health a ďalšie; ich agendu preberá ECF a ostatné bloky rozpočtu.

Stúpajú priority:

• Obrana a vesmír (päťnásobné navýšenie),

• Digitálne technológie (umelá inteligencia, kvantové počítače, polovodiče),

• Čisté technológie a dekarbonizácia priemyslu,

• Zdravotníctvo, biotechnológie a odolnosť dodávateľských reťazcov

Nový fond konkurencieschopnosti – z laboratória do výroby

ECF má za cieľ zrýchliť premenu európskych vynálezov na masovú produkciu, tým, že zjednotí doteraz roztrieštené schémy financovania a zníži administratívnu záťaž. Celkový rozpočet je 234,3 miliardy € na roky 2028 -2034

Podporí štyri oblasti:

• Digitálne líderstvo (umelá inteligencia, čipy, kvantové technológie) - 51,49 miliardy €

• Čistá transformácia a dekarbonizácia priemyslu - 26,21 miliardy €

• Zdravie, biotechnológie, bioekonomika - 20,39 miliardy €

• Odolnosť a bezpečnosť (obrana a vesmír), ktorá sama pohlcuje viac ako polovicu rozpočtu fondu - 125,20 miliardy €

Ak nebude návrh zásadne pozmenený, očakáva sa spustenie fondu a prvé vyhlásené výzvy už v roku 2026 alebo 2027.

Aktuálne slovenské výzvy v súlade s prioritami ECF?

Úrad podpredsedu vlády SR pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku nedávno spustil sériu výziev zameraných na biotechnológie, robotiku a automatizáciu. Otvorené výzvy PK 1/2025 a PK 2/2025 podporujú priemyselný výskum a experimentálny vývoj na vyplnenie medzery v podpore projektov s vyšším stupňom technologickej pripravenosti (TRL), obe s alokáciou 90 miliónov € a uzávierkou 16. augusta 2025. Ich tematické zameranie sa prekrýva s oblasťami ECF, čo signalizuje, že Slovensko už aj teraz smeruje prostriedky do oblastí, ktoré budú od roku 2028 najviac podporované z nového európskeho fondu.

Politická realita: kto návrh podporuje a kto brzdí?

Konečný rozpočet musí jednomyseľne schváliť Rada EÚ a odobriť Európsky parlament. Nemecko, Holandsko a Švédsko už signalizovali, že odmietajú ďalšie spoločné zadlžovanie, označujúc balík za „príliš ambiciózny“. Naopak, priemyselné asociácie vítajú dôraz na konkurencieschopnosť a obranu. Rokovania preto čaká napätý kompromis medzi „šetrnými“ štátmi, zástancami zelenej transformácie a krajinami, ktoré sa obávajú krátenia poľnohospodárskych a regionálnych fondov.

Reálne navýšenie či len iné rozdelenie?

Nový sedemročný rozpočet EÚ neznamená príval čerstvých peňazí, ale zásadné preusporiadanie: menej tradičnej podpory poľnohospodárom a regiónom, viac investícií do výskumu, obrany a čistých technológií. Slovensko bude úspešné len vtedy, ak každý projekt preukáže pridanú hodnotu pre modernú, odolnú a konkurencieschopnú ekonomiku, nastaví realistické míľniky a zapojí všetkých kľúčových hráčov už teraz, ešte pred začiatkom nového obdobia.