Článok
Obnova verejných budov v obciach a mestách: bariéry a odporúčania z praxe čerpania grantov
Zelené riešenia
19. 9. 2025
10 min.
Lucia Vaniaková
Napriek tomu, že verejné budovy využívame všetci – od škôl cez úrady až po nemocnice – ich stav je často nevyhovujúci. Podľa dostupných údajov až 75 % z 15 000 štátnych a verejných budov na Slovensku potrebuje obnovu. Ide o obrovský investičný dlh, ktorý má environmentálne, ekonomické aj sociálne dôsledky.
Budovy predstavujú až 40 % spotreby energií v EÚ a sú zodpovedné za 36 % emisií skleníkových plynov. Obnova verejných budov preto nie je len otázkou estetiky či komfortu, ale je aj kľúčovým opatrením pri napĺňaní klimatických cieľov Slovenska do roku 2050.
Mestá a obce sú jednými z kľúčových účastníkov v procese obnovy verejných budov. Vlastnia a spravujú väčšinu základných škôl, materských škôl, úradov či kultúrnych centier. Sú to práve tieto budovy, ktoré denne využívajú státisíce obyvateľov Slovenska.
Nízke tempo obnovy nie je dôsledkom nezáujmu miest a obcí. Naopak, dopyt po financiách výrazne prevyšuje dostupné zdroje. Projekty často narážajú na byrokratické prekážky, finančné limity samospráv a nedostatok odborných kapacít.
Hlavné bariéry, ktoré brzdia samosprávy pri obnove verejných budov z grantov
1. Nedostatok financií na prípravu projektov
Projektové dokumentácie sú pre samosprávy finančne náročné. Príprava kvalitnej projektovej dokumentácie, energetických auditov a pasportov obnovy budov stojí desaťtisíce eur. Väčšina samospráv tieto prostriedky nemá k dispozícii a nevie si dovoliť financovať projektové dokumentácie „na skúšku“, bez istoty, že výzva bude vyhlásená. Často ich preto nepripravujú vopred, ale „šijú na výzvu“, čo vedie k menej optimálnym riešeniam a vyššiemu riziku následných neoprávnených výdavkov.
2. Krátke lehoty na predkladanie projektov
Výzvy týkajúce sa obnovy verejných budov sú často otvorené iba na niekoľko týždňov a samosprávy nestíhajú reagovať. Ak nemá samospráva pripravenú projektovú dokumentáciu vopred, do výzvy sa častokrát nestihne zapojiť, alebo už na jej projekt nevyjde alokácia výzvy.
3. Nepokrytie reálnej potreby
Dopyt po prostriedkoch na obnovu verejných budov výrazne prevyšuje alokáciu výziev.
4. Nejednotná metodika
Podmienky výziev na obnovu verejných budov nie sú jednotné. To spôsobuje neistotu a potrebu opakovaných úprav projektových dokumentácií podľa nových podmienok.
5. Chýbajúce odborné kapacity
Menšie obce nemajú vo svojom tíme energetického manažéra, projektového manažéra ani odborníkov na verejné obstarávanie. Bez nich je príprava a realizácia kvalitných projektov veľmi náročná. Taktiež im chýbajú odborné kapacity, ktoré by vedeli prevádzkovať obnovené budovy tak, aby dokázali generovať „vypočítané“ energetické úspory.
6. Neistota a nepredvídateľnosť
Výzvy sa vyhlasujú oneskorene oproti zverejnenému harmonogramu a chýbajú zásadné informácie k obsahu plánovaných výziev. Pre mestá a obce je preto náročné plánovať si investície dlhodobo.
Možnosti ako samosprávam pomôcť
1. Podpora predprojektovej prípravy
Jedným z kľúčových riešení je financovanie projektových dokumentácií, pasportov obnovy budov a energetických auditov formou poukážok alebo dotácií. Umožnilo by to obciam pripraviť sa na výzvy vopred.
2. Vyššia alokácia finančných zdrojov
Potreby obnovy verejných budov niekoľkonásobne prevyšujú alokácie výziev. Ak má Slovensko dosiahnuť ciele dekarbonizácie, bude potrebné zásadne zvýšiť dostupné financie alebo kombinovať dotácie s inými modelmi financovania.
3. Rozvoj a budovanie odborných kapacít
Samosprávy potrebujú odborných pracovníkov. Systematické školenia správcov budov a iných odborných pracovníkov im umožnia získať potrebné know-how.
4. Predvídateľné výzvy a jednotná metodika
Ak by boli pravidlá jednotné a známe vopred, samosprávy by si vedeli pripraviť projektové dokumentácie použiteľné aj v budúcnosti. Dodržiavanie harmonogramov plánovaných výziev, jednotná metodika a definície pojmov, jasné termíny a realistické lehoty by im umožnili plánovať projekty strategicky, nie ad hoc.
5. Podpora menších obcí
Menšie samosprávy potrebujú osobitnú podporu, najmä z dôvodu väčšieho nedostatku finančných prostriedkov a personálnych kapacít.
6. Zohľadnenie neenergetických prínosov
Obnova budov nie je len o úsporách energie. Prináša aj lepšie vnútorné prostredie (napr. zdravšie prostredie pre deti – kvalitné osvetlenie, vetranie a tepelný komfort priamo ovplyvňujú sústredenie a výkon žiakov), vyšší komfort (napr. pre pacientov a zdravotníkov – modernizované nemocnice znamenajú vyššiu kvalitu zdravotnej starostlivosti), prístupnosť pre všetkých (debarierizácia otvára budovy všetkým občanom, vrátane seniorov či ľudí so zdravotným znevýhodnením) a ďalšie pozitívne dopady (napr. spoločenský prínos – moderné kultúrne domy či obecné úrady zvyšujú atraktivitu obcí a podporujú komunitný život).
Potenciál do budúcnosti
Ak má Slovensko naplniť klimatické ciele a modernizovať verejné budovy, mestá a obce musia byť v centre pozornosti. Ich aktívna účasť je nevyhnutná a preto je partnerstvo so samosprávami kľúčové. Pomoc samosprávam nie je len otázkou solidarity, ale aj efektívnosti. Ak sa im umožní pripraviť kvalitné projekty a zapojiť sa do výziev, budú profitovať všetci – nižšie účty za energie, zdravšie a modernejšie verejné priestory.
Ak by sa obnovy verejných budov realizovali systematicky, Slovensko môže získať viac než len energetické úspory. Zníženie emisií, predĺženie životnosti budov, zdravšie prostredie pre žiakov, pacientov či úradníkov – to všetko sú prínosy, ktoré sa prejavia dlhodobo.
Obnova verejných budov je preto investíciou do budúcnosti krajiny. Nie je len technickým projektom, ale aj priamym príspevkom k plneniu klimatických cieľov. Vyššie alokácie finančných zdrojov, stabilný systém podpory a rozvoj odborných kapacít môžu zabezpečiť, že Slovensko zvládne naplniť svoje klimatické záväzky a zároveň zvýši kvalitu života občanov. Spoliehať sa výlučne na eurofondy a dotácie nestačí. Potrebné sú systémové riešenia, ktoré premenia obnovu budov z príležitostného projektu na strategickú investíciu.
Každá zrekonštruovaná škola či nemocnica nie je len „opravená budova“, ale dlhodobý príspevok k zdravšej, modernejšej a konkurencieschopnejšej krajine.
Ak vás táto téma zaujíma, viac informácií uvádzame v dokumente „Analýza výziev pre obnovu verejných budov“, ktorá bude čoskoro dostupná na stránke hlavného ambasádora udržateľnej výstavby na Slovensku - Slovenskej rady pre zelené budovy (Slovak Green Building Council – SKGBC). Analýzu sme vypracovali pre pracovnú skupinu „Udržateľné verejné budovy“, ktorej sme členom a ktorej cieľom je zlepšiť kvalitu verejných budov na Slovensku.
