Článok
Budúcnosť liečby na Slovensku: prečo sú výzvy na klinický výskum a biobanky strategickou šancou
Zdravotníctvo
20. 11. 2025
10 minút

Dana Behulová
V rámci vízie domény Zdravá spoločnosť sa štartuje najväčšia modernizácia klinického výskumu a biobankovania. Prečo si nemôžeme dovoliť premeškať tieto výzvy?
Slovenské zdravotníctvo stojí na dôležitom rázcestí. Kým v Európe vznikajú moderné klinické výskumné uzly a národné biobankové siete, u nás dlhodobo sledujeme opačný trend: počet klinických skúšaní klesá, infraštruktúra starne a výskumné centrá strácajú konkurencieschopnosť.
Najnovšia Evalvácia systémovej verejnej výskumnej infraštruktúry pre biobankovanie (SAV, 2025) prináša niekoľko veľmi jasných a znepokojivých zistení o súčasnom stave klinického výskumu a biobankovania na Slovensku.
SAV konštatuje, že Slovensko má infraštruktúrny, personálny, dátový aj legislatívny dlh a identifikuje štyri zásadné medzery:
Infraštruktúrne – chýbajú biobanky, CTU, laboratóriá, dátové centrá
Personálne – nedostatok kvalifikovaných odborníkov
Procesné – neexistujú štandardné pracovné postupy, rámce, metodiky
Legislatívne – neexistuje jasný právny rámec biobankovania.
Ako vyplýva z najnovšieho hodnotenia SAV, stav klinického výskumu a biobankovania má priamy dopad na budúcu dostupnosť inovatívnej liečby. Slovensko je dnes na chvoste EÚ v počte klinických skúšaní, dlhodobo zaostáva vo výskumných kapacitách a patrilo medzi posledné krajiny bez systémovej biobankovej infraštruktúry. SAV upozorňuje, že bez modernizácie hrozí odchod odborníkov a to, že Slovensko bude skôr krajinou, ktorá výsledky výskumu iba preberá, nie krajinou, kde vznikajú.
Práve v tomto kontexte prichádzajú dve kľúčové výzvy Programu Slovensko:
PSK-MZ-015-2025-DV-EFRR (Klinický výskum) a
PSK-MZ-017-2025-DV-EFRR (Biobanková infraštruktúra).
Správne využitie týchto výziev predstavuje zásadný systémový zásah, ktorý rozhodne o tom:
či bude Slovensko v zdravotníckom výskume pasívnym príjemcom trendov,
alebo aktívnym hráčom v európskom výskumnom priestore, schopným realizovať vlastné klinické štúdie, zapájať sa do medzinárodných konzorcií a vyvíjať nové terapeutické prístupy
Obe výzvy sú zároveň plne v súlade s európskou snahou vytvoriť jednotný priestor pre zdravotnícke inovácie, zdieľanie dát a rozvoj strategických výskumných infraštruktúr.

O čo v týchto výzvach ide?
Klinický výskum a biobankovanie sú dve strany tej istej mince:
kvalitné klinické štúdie potrebujú kvalitný biologický materiál a spoľahlivé dáta,
zmysluplné využitie biobankových vzoriek sa deje najčastejšie v rámci klinických a translačných štúdií.
Výzva na klinický výskum tak prirodzene nadväzuje na budovanú národnú biobankovú infraštruktúru, ktorej význam pre onkológiu, zriedkavé ochorenia a personalizovanú medicínu podrobne rozpracúva evalvačná štúdia systémovej verejnej výskumnej infraštruktúry pre biobankovanie.
1. Klinický výskum: od fragmentovaných snáh k národnej sieti
Výzva PSK-MZ-015-2025-DV-EFRR (klinický výskum)
Klinický výskum je dnes základom rýchlejšej diagnostiky, účinnejšej liečby a technologického rastu zdravotníckeho priemyslu. Ako sa uvádza v samotnej výzve, klinické skúšania „vedú k inováciám v oblasti starostlivosti o zdravie a majú výrazný vplyv na zdravotnícky priemysel“.
Slovensko však roky nemalo systémovú podporu tejto oblasti, čoho výsledkom je pokles klinických skúšaní a slabé medzinárodné prepojenie. Výzva preto podporí:
vytvorenie národnej siete jednotiek klinického výskumu (CTU),
modernizáciu infraštruktúry – od IT podpory až po špecializované prístroje,
podporu pilotných klinických štúdií, ktoré spĺňajú medzinárodné štandardy,
jasné procesy, metodiky a štandardy, vďaka ktorým sa klinický výskum stane prirodzenou súčasťou fungovania nemocníc a univerzít.
Cieľom je vytvoriť funkčnú národnú sieť akademického klinického výskumu, ktorá bude vedieť reagovať na celospoločenské výzvy aj mimoriadne situácie.
2. Biobanková infraštruktúra: zber vzoriek, dát a budúcnosť precíznej medicíny
Výzva PSK-MZ-017-2025-DV-EFRR (biobanky)
Výzva na biobankovú infraštruktúru sa zameriava na to, čo bežný pacient nevidí – ale čo zásadne určuje jeho budúcu liečbu: kvalitný a koordinovaný systém biobankovania biologického materiálu a dát. Výzva definuje biobankovanie ako „sofistikovaný systém dlhodobého uskladnenia biologického materiálu s klinicko-patologickými, epidemiologickými a biomolekulovými informáciami“.
Cieľom je najmä:
zosieťovanie existujúcich biobánk do národnej biobankovej siete,
prepojenie na európsku infraštruktúru BBMRI-ERIC,
zriaďovanie nových biobánk tam, kde dnes úplne chýbajú,
vytvorenie spoločných štandardov, IT riešení, vzdelávacích programov a pravidiel pre etiku a ochranu osobných údajov.
Podpora sa delí na Cieľ 1 (modernizácia existujúcich biobánk) a Cieľ 2 (zriaďovanie nových). V Cieli 1 musí konzorcium obsahovať žiadateľa + min. 3 partnerov, pričom všetci musia preukázať existenciu biobankového zariadenia alebo záväzok jeho schválenia do 18 mesiacov.
Prečo je správny moment sa zapojiť?
EÚ v súčasnosti smeruje stovky miliónov eur do výskumu, medzinárodných infraštruktúr, zdravia, digitalizácie a dátovej interoperability. Slovensko v tejto oblasti dlhodobo zaostávalo, práve preto sú tieto výzvy tak strategické.
Prinášajú:
1. Investície, ktoré menia fungovanie inštitúcie
Nejde len o kupovanie prístrojov, ktoré potom roky stoja v sklade. Projekty majú:
nastavovať nové procesy a služby (napr. koordinácia klinických štúdií, správa biobanky),
posilňovať ľudské zdroje – od výskumníkov po projektových manažérov, dátových špecialistov a koordinátorov štúdií,
vytvárať dlhodobé partnerstvá medzi nemocnicami, univerzitami, SAV a neziskovým sektorom.
2. Strategické partnerstvá doma aj v zahraničí
Kľúčovým prvkom týchto výziev je sieťovanie:
slovenské organizácie sa prepájajú navzájom, aby vytvorili národné siete,
zároveň sa napájajú na európske infraštruktúry – čím zvyšujú svoju viditeľnosť a atraktivitu.
Výsledkom môžu byť strategické konzorciá, ktoré sú schopné dlhodobo priťahovať nové klinické štúdie, granty, investície a talenty.
3. Silný argument pre mladých odborníkov, aby ostali doma
Mladí lekári, vedci a dátoví špecialisti dnes porovnávajú podmienky v Európe veľmi pragmaticky, majú moderné vybavenie, kvalitné projekty, medzinárodné tímy a férové financovanie?
Silné projekty financované z týchto výziev dokážu zmeniť odpoveď zo „zvážim odchod“ na „radšej ostanem a budujem niečo nové tu“.
Pre koho sú výzvy určené?
Oprávnení žiadatelia (výber):
verejné výskumné inštitúcie
nemocnice (ak majú alebo vybudujú biobankovú infraštruktúru / CTU)
vysoké školy
SAV a jej ústavy
neziskové organizácie pôsobiace vo výskume
Podpora pokrýva široké spektrum výdavkov: stavby, prístroje, softvér, mzdy výskumného personálu, spotrebný materiál, cestovné, medzinárodné spolupráce, odborné služby a podobne.
Čo hrozí, ak túto šancu správne nevyužijeme?
Slovensko má dnes podľa dát SAV najmenej klinických skúšaní v regióne, systémy biobankovania sú fragmentované a krajina dlhodobo zaostáva v biomedicínskom výskume. Aktuálne výzvy by sme preto mali v plnej miere využiť. Riziká, ak šancu nevyužijeme:
Slabší prístup pacientov k modernej liečbe
Nové terapie prichádzajú najskôr cez klinické skúšania. Bez infraštruktúry a dát zostane Slovensko na okraji inovácií.
2. Odchod špičkových odborníkov
Bez moderných výskumných pracovísk, dátových systémov a kvalitnej infraštruktúry neudržíme lekárov, výskumníkov ani mladé talenty.
3. Závislosť od zahraničia
Krajiny, ktoré nemajú vlastné kapacity, sú odkázané kupovať riešenia zvonku – drahšie a bez možnosti ovplyvniť ich smerovanie.
4. Zastavenie rozvoja personalizovanej medicíny
Bez koordinovaného biobankovania nebude možné rozvíjať genomiku, biomarkerový výskum ani inovácie v onkológii a zriedkavých ochoreniach.
5. Slabšia konkurencieschopnosť v Európe
Bez napojenia na BBMRI-ERIC, ECRIN a európske dátové štandardy prídeme o možnosť zapájať sa do veľkých medzinárodných výskumných konzorcií, čerpať významné granty EÚ a prilákať do krajiny strategické investície do výskumu a inovácií v zdravotníctve.
Ak túto príležitosť nevyužijeme teraz, budeme ju o niekoľko rokov dobiehať za výrazne vyššie náklady – a s oveľa ťažšími dôsledkami pre pacientov, odborníkov aj celý zdravotnícky systém.

Zdroj: Biobanka pre nádorové a zriedkavé ochorenia v Martine


